3 min.
Redakcia Invest in Slovakia
Načerpajte informácie z výberu článkov iných médií. Naše zhrnutie každého z nich Vám ušetrí čas. Nájdete tu novinky zo sveta financií, technológií, aj nehnuteľností. Príjemné čítanie!
Slovenské startupy čaká viacero výziev, vrátane poklesu valuácie, nových regulácií Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, a problémov v Silicon Valley. Slováci a Česi sú podľa odborníkov silní v technologickom vývoji, ale zápasia s predajom svojich produktov, čo môže byť spôsobené ich skromnosťou a históriou. Napriek týmto výzvam sa očakáva, že celková valuácia postupne porastie a experti tvrdia, že sa môžu stať lepšími predajcami, aj keď to môže trvať niekoľko rokov.
Pre Slovensko a Česko je výzvou posunúť sa dopredu a preraziť na západnom trhu. Odborníci radia, že je dôležité vybrať si správny investičný fond, ktorý dokáže predať startup aj v zahraničí. Taktiež upozorňujú na dôležitosť "smart money" a orientáciu na západ. Výzvou pre startupy, ktoré chcú vstúpiť na britský trh, je nájsť správne miesto na expanziu. Londýn môže byť ideálny pre fintech startupy, ale iné mestá ako Birmingham, Liverpool alebo Manchester môžu byť atraktívnejšie pre iné odvetvia.
Ešte jednou výzvou je nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z roku 2020, ktoré urobilo crowdfunding legislatívne regulovanou činnosťou. Toto nariadenie vyčistí trh od subjektov, ktoré nedokážu splniť dané kritériá, a tie firmy, ktoré do toho investujú čas a peniaze, budú schopné splniť tieto požiadavky.
Kryptomenový priemysel, hoci čelí negatívnym správam a výkyvom trhu, je na miernom vzostupe. Podľa Insider Intelligence vlastnilo koncom minulého roka aspoň jednu kryptomenu takmer 34 miliónov dospelých obyvateľov USA, čo predstavuje približne 13 % dospelého obyvateľstva. Avšak pretrvávajú obavy o metódy ťažby kryptomien a ich dopady na životné prostredie.
Hlavnou environmentálnou obavou je enormné množstvo energie potrebnej na ťažbu kryptomien - najmä tých, ktoré využívajú model dôkazu práce. Kritici poukazujú na to, že súčasné operácie ťažby kryptomien spotrebúvajú viac energie ako niektoré stredne veľké krajiny. Celý priemysel však vraj postupuje k udržateľnosti, napríklad prechodom na systémy s dôkazom vkladu, ako to nedávno oznámil Ethereum, ktorý očakáva až 99 % zníženie emisií uhlíka.
Ďalším problémom je koncentrácia kryptomien v rukách niekoľkých jednotlivcov alebo veľkých korporácií. Táto situácia môže ohroziť demokratizačný zámer, ktorý je základom kryptomien. So zvyšujúcou sa sofistikovanosťou blockchainov a nárastom výpočtovej sily potrebnej na úspešnú ťažbu sa stáva ťažba prístupná iba pre veľké korporácie a tých s "najhlbšími vreckami".
Vzhľadom na nedávne udalosti, ako je pád kryptomenovej burzy FTX a následné policajné vyšetrovanie, sa očakáva zvýšený dohľad a prísnejšia regulácia kryptomien. Kryptomenové podniky budú musieť prispôsobiť svoje štruktúry, zohľadniť daňové dôsledky svojich operácií a zvážiť právne požiadavky spojené s rastom.
Vysoko rizikové dlhopisy, známe ako AT1 dlhopisy, ktoré sa objavili po finančnej kríze, sa dostávajú pod tlak, keď banky menia pravidlá hry. Tradične banky predávali tieto nekonečné dlhopisy s možnosťou ich splatiť po piatich rokoch. Investorom sa v minulosti vrátili peniaze a banky dlhopisy nahradili novými. Teraz sa však niektoré banky rozhodli zmeniť taktiku a namiesto splatenia dlhopisov sa rozhodli ponechať ich otvorené nad rámec piatich rokov a namiesto toho na nich vyplácať úroky.
Tento trend poukazuje na zraniteľnosť globálneho financovania, keďže sa vysporiadať s rastúcimi nákladmi na požičiavanie a dopadom vojny na Ukrajine. Skorá finančná katastrofa Credit Suisse, ktorá vyvolala švajčiarsku záchrannú akciu podporovanú vládou a ktorá zničila miliardy dolárov AT1 dlhopisov, zdvihla náklady pre iné banky, ktoré chcú predávať svoje vlastné. Teraz sa niektoré menšie banky rozhodli nesplatiť dlhopisy, čo je nevítaný vývoj pre investorov.
Ceny AT1 dlhopisov klesli počas nedávnej bankovej paniky na trojročné minimá, čo naznačuje, že investorom chýba chuť do nich investovať. Avšak niektoré veľké banky, ako je UniCredit v Taliansku a Lloyds v Británii, splatili svoje dlhopisy. Morgan Stanley však odhaduje, že európske banky budú musieť vydávať viac ako 400 miliárd eur AT1 dlhopisov v nasledujúcich troch rokoch, čo v kontexte vysokých nákladov môže byť pre niektoré z nich odstrašujúce.
Investičný fond Marshfield Associates dokázal desaťročie prekonávať index S&P 500, a to aj v obdobiach epidémií, prírodných katastrof a ekonomických kríz. Stratégia fondu spočíva v investovaníť proti trendom a nakupovaní akcií v dobách, keď ostatní investori od nich odstupujú. Príkladom je investícia do reťazca rýchleho občerstvenia Chipotle Mexican Grill, ktorý v roku 2015 postihla séria potravinových škandálov a jeho akcie zažili výrazný pokles. Zakladateľ fondu sa však rozhodol investovať, čo mu neskôr prinieslo výrazné zhodnotenie.
Fond Marshfield Associates spravuje aktíva v hodnote 4,7 miliardy dolárov. Z toho 470 miliónov dolárov je v jeho jedinom podielovom fonde MRFOX, zatiaľ čo zvyšok je na samostatne spravovaných účtoch, ktoré sa držia rovnakej stratégie. Stratégia je jednoduchá: investovať proti náladám trhu, preveriť aj konkurenciu a investovať len do toho, čo skutočne rozumiete.
Ďalšou špecifikáciou fondu je, že aktuálne vlastní len 17 akcií, ale drží aj hotovostnú pozíciu, aby mohol kedykoľvek oportunisticky nakúpiť, keď akcia v hľadáčiku klesne pod stanovenú „kúpnu“ cenu. Kúpna cena je pohyblivá hodnota stanovená ocenením diskontovaných peňažných tokov a kritérií ako rast predaja, zisková marža a nadmerné výdavky z fixného kapitálu. Marshfield si drží akcie v priemere okolo ôsmich rokov.
Fond je známy svojou investíciou do známych firiem ako Domino’s Pizza, Mastercard, Visa a Goldman Sachs. Zakladateľ fondu, však zdôrazňuje, že kľúčom k ich úspechu je neustále sledovanie trhu a prispôsobovanie sa novým situáciám. Bez ohľadu na to, aké sú okolnosti, Marshfield Associates sa stále drží svojej základnej stratégie: nakupovať, keď ostatní predávajú.
Ukrajinský IT sektor sa napriek vojenskej situácii v krajine vyníma svojím rastom, pričom začína pútať pozornosť českých aj slovenských investorov. Ukrajinské IT firmy sa dokázali prispôsobiť súčasným podmienkam a pokračujú v raste napriek tomu, že 74 % z nich má aspoň jedného zamestnanca na vojne. Výrazný záujem prejavujú české fondy rizikového kapitálu, ako sú napríklad Nation 1, Purple Ventures a Tensor Ventures, ktoré investujú do startupov a nedávno navštívili Kyjev.
Ukrajinská ekonomika vlani klesla o 40 %, ale sektor informačných technológií neustále rastie. Napriek celosvetovému spomaľovaniu ekonomiky a vojenskému konfliktu výrazne klesol objem investícií, no väčšina IT spoločností pokračuje v raste príjmov. Za prvých desať mesiacov minulého roka sektor vyrástol o desať percent, pričom tržby prekročili šesť miliárd dolárov. Ukrajinské IT firmy sa ukázali byť pružné a schopné adaptácie, a to aj napriek vojne, pričom polovica z nich očakáva ďalší rast.
Podľa Přemysla Rubeše, zakladateľa a správca fondov Presto Ventures, ukrajinské startupy sú veľmi efektívne a zameriavajú sa na zásadné veci. Preto inovácie rýchlo pronikajú do mnohých odvetví. V dôsledku tlakov a zrýchlenej digitalizácie štátnej správy sa Ukrajina začína vo viacerých oblastiach výrazne posúvať vpred oproti iným krajinám strednej a východnej Európy. Ukrajinské startupy, ktoré prežijú vojnu, sú podľa Rubeše schopné prežiť skoro čokoľvek, čo z nich robí atraktívnu investičnú príležitosť.
Slovenskí investori sa taktiež zaujímajú o ukrajinský trh, nielen o startupy, ale aj o mladé firmy v pokročilejšej fáze s veľkým potenciálom budúceho rastu. Vidia tiež príležitosti v nasledujúcej obnove ukrajinskej infraštruktúry po skončení vojny. Ukrajinské technologické firmy sú však nútené hľadať financovanie v zahraničí kvôli obmedzenému financovaniu od domácich investorov. Avšak napriek tomu Ukrajina dnes disponuje kvalitnými startupmi v oblastiach umelej inteligencie, finančných technológií, udržateľnosti či zdravotníctva.
